Láska k divadlu

Svoju lásku k divadlu som po 18 rokoch! znovuobjavila v roku 2018 a odmenou za to sa mi stalo prebudenie zo sna mechanického života do sveta fantázie a kreativity.

Umeniu som totiž sa naposledy venovala na základnej škole a v prvom ročníku na strednej. Na základnej sme mali divadelný krúžok, a inak som robila umelecký prednes. Za to, že som pričuchla k literárnemu a dramatickému umeniu vďačím najmä svojim učiteľkám slovenského jazyka.

Aj keď som záujem o svet umenia podedila po svojej mame, v našej rodine kolovalo také heslo, že napr. divadelné umenie je komediantstvo, a nedá sa tým uživiť. Takže som k nemu nebola vedená. Okrem toho som mala povesť tvrdohlavého dieťaťa, ktoré som si vyslúžila za to, že som sa odmietla venovať hre na konkrétny hudobný nástroj. A tak ma rodičia už ďalej neriešili. S príchodom puberty som na umenie zanevrela úplne, lebo som mala dosť starostí sama so sebou a vzťahom s rodičmi. A tak postupne odišli moje umelecké predpoklady úplne do zabudnutia.

Vzdelanie a skúsenosti

Vysokú školu som si vybrala pod vplyvom okolia prakticky, aby som sa mala dobre v budúcnosti. Vyštudovala som právo, a kým som pochopila, že táto oblasť je úplne mimo môj záber, ubehlo niekoľko rokov. Teraz, s odstupom času sa už len smejem, že som vošla na prijímačkách do nesprávnych dverí, ale dlho som sa vyrovnávala s tým, že som stratila niekoľko rokov života, kým som si na tom dokázala nájsť aj nejaký ten pozitívny aspekt. Pracovne som totiž dlhé roky blúdila, pretože som sa nevedela nikam zaradiť. Na jednej strane som dokázala „zahrať“ presvedčivo takmer všetky role, ktoré som si vyskúšala – od realitnej maklérky až po manažérku v luxusnom klenotníctve. Ale nikdy som nešla do hĺbky. Až časom som pochopila, že to, čo ma napĺňa, nie je samotná práca, ale to, že môžem pracovať s ľuďmi a pomáhať im plniť ich sny o bývaní, či dokonalej svadbe.

Zlom v mojom živote nastal po tom, čo som s manželom strávila rok v zahraničí. Cestovanie, okrem spoznávania novej kultúry má totiž hlboký sebarozvojový aspekt. Keď sa ocitneš v situáciách, ktoré proste nevymyslíš, zistíš, kam až siahajú tvoje limity, a čo všetko dokážeš. Viac o našej dobrodružnej osem a pol mesačnej ceste po JV Ázii sa dozviete v podcastoch na našej spoločnej stránke tu.

Po návrate z ciest som zažila asi najťažšie obdobie v svojom živote. Keď sa totiž vrátite do prostredia, ktoré neprešlo takou výraznou zmenou ako vy, utrpíte kultúrny šok. Mňa to takmer pripravilo o manželstvo, ale teraz už tiež viem, že to bola nevyhnutná súčasť mojej cesty k sebe.

V čase, keď som sa ocitla sama, som totiž získala čas, aby som sa mohla vrátiť k svojmu detstvu a puberte a oprášiť to, čo som zanedbala. Okrem iného aj svoje umelecké korene. Prihlásila som sa do divadelného súboru a po dlhočiznom období som sa opäť postavila na dosky, ktoré znamenajú svet. A je to pravda. Na tých doskách totiž človek môže získať novú perspektívu ohľadne svojho vlastného života aj života ľudí vo svojom okolí. Na mieste, kde sa veci dejú „akože“ môžete pochopiť aj to, čo sa vlastne odohráva vo vašom vlastnom živote.

Vďaka divadlu som sa naučila pracovať s vlastnými emóciami a oživila tak svoje vnútorné dieťa, ktoré dávno zabudnuté driemalo v mojej duši. Tú zmenu, ktorou som si prešla by som dopriala zažiť každému.

Koučing

Okrem divadla však moja duša pookriala aj preto, že som sa súbežne s divadlom konečne dopracovala aj k tomu, čo chcem v živote robiť. Môj dávny sen byť psychológom sa mi na jednej strane rozplynul, a na druhej strane akoby splnil vďaka špeciálnemu vzdelávaciemu programu – výcviku v koučingu. Koučing ale nie je psychológia, ani sa na ňu nesnaží hrať, ale je to práca s ľudskou mysľou, ktorá pomáha ľuďom plniť si sny. Na rozdiel od psychológie nepracuje s minulosťou človeka, ale jeho súčasným potenciálom. A potom mi to celé došlo.

Celý svoj život sa akoby na niečo hrám a zároveň vediem ľudí k tomu, aby si plnili svoje sny. Pochopila som, že kombinácia divadla a koučingu je vlastne môj dream job – práca, kde dokážem realizovať svoj vlastný potenciál, a kde zároveň pomáham rozvíjať potenciál ostatných ľudí. Preto som stvorila koncept DRAMA coaching-u. Snažím sa, aby sa ľudia zobudili zo života, ktorý žijú teraz, a mohli žiť ten, o ktorom už dlho snívajú – aby si dovolili vysnívať resp. vytvoriť svoju rolu, tak ako herec tvorí tú divadelnú.

Každá nová rola, nie len tá divadelná je zo začiatku neprirodzená. Ale inak ako kostrbatým opakovaným napodobňovaním, teda systematickou prácou na sebe, sa z nás nový človek nestane, či už skutočný, alebo len divadelná postava.

Čo zmenilo divadlo a koučing

Dnes o sebe môžem povedať, že som žena, manželka, dcéra, vnučka, priateľka, mačacia „mama“, divadelníčka a koučka. A že na každú jednu svoju životnú rolu som hrdá. Okrem toho, že vďaka divadlu a koučingu som znovuobjavila samú seba a prihlásila sa konečne! aj na tú dlho odkladanú psychológiu, najviac zo všetkého sa teším na to, že si hádam budem môcť čoskoro splniť aj svoj najdlhšie odkladaný sen – ten o vlastnej rodine, pretože až teraz, keď som uverila vo svoje schopnosti, mám skutočnú radosť z vlastného života a rada by som ju vložila nie len do svojho povolania ako koučky, ale aj poslania ako matky. Viac o mojich záujmoch a živote sa môžete dozvedieť ešte na mojom súkromnom blogu tu.